Tajomstvá vášne - na pokračovanie...

Christal, ešte stále otrasená Markovým správaním, sa snažila rozopnúť si šaty, no moc sa jej to nedarilo. Ruky sa jej triasli, kolená podlamovali. Zdvihla slúchadlo a vytočila Monikino číslo. 
„Haló?“ ozvalo sa do telefónu.
„Ahoj Monika, to som ja Christal. Viem, že je veľa hodín, ale nemohla by si prosím ťa prísť? Potrebujem sa s niekým porozprávať.“
„Vieš, Christal, teraz nemôžem. Mám pánsku návštevu a nechcela by som ju tu nechať osamote. Si moja kamarátka a dúfam, že to pochopíš. Porozprávame sa zajtra, dobre? Nehneváš sa?“
„To nič. Zajtra mi porozprávaš, aké nové praktiky si sa naučila. Tak sa maj.“ Položila a usmiala sa nad Monikou prelietavosťou. Zajtra na obed si pôjde zaplávať s Markom a aj on bude môcť potom porozprávať Monike svoje dobrodružstvo.

***


Odbilo dvanásť hodín a pred Christaliným domom stála nádherná nablýskaná limuzína. Keď sa na ňu Christal pozrela, spomenula si na predošlý večer. Začervenala sa a s pôvabným krokom zišla dolu zo schodov. Šofér vystúpil a ako správny gentleman otvoril Christal zadné dvere.
V limuzíne vládla tma, preto nemohla rozoznať, na ktorom mieste sedí Mark. Odvážila si sadnúť na pravú stranu. Mala šťastie, lebo Mark bol uvelebený na sedadle oproti.
„Som rád, že si prišla,“ privítal ju Mark. Zaklopal na okienko za ním a auto sa pohlo smerom na sever.
Aspoň, že je tu tma, pomyslela si Christal.
„Neprekáža ti tá tma?“ spýtal sa jej Mark akoby vedel, nad čím dumá. 
„Nie, nevadí. Mám rada tmu.“
„Aj ja,“ povedal so šibalským úsmevom. Mal šťastie, lebo keby ho uvidela Christal, neváhala by a vyskočila by z auta. 
Christal radšej zmenila tému. „Neviem prečo, ale, asi je to tými tvojimi šibalskými očami, pripomínaš mi môjho desaťročného bratranca. Vždy, keď príde ku nám a o niečo ma požiada a usmeje sa na mňa, nemôžem mu povedať nie.“.
„Takže, ak by som teraz povedal, že ťa chcem pobozkať a usmial by som sa, nevedela by si povedať nie?“
„Vedela by som to, pretože tebe nevidím do očí.“ Aj keď odpovedala sebavedome, vo vnútri sa cítila ako tínedžerka, ktorá dostala po prvý krát v živote kompliment od chlapca.Mark však nebral do úvahy jej odpoveď. Zohol sa ku Christal, dlaňami jej chytil tvár a pobozkal ju. Nebolo to ako prvý krát. V tejto chvíli sa jej zdalo akoby jej po perách preletel motýlik. Jemný, prítulný, nebojácny. Takto sa jej zdal Markov bozk. Tak sa jej zapáčil, že sa zabudla odtiahnuť. Oči si jej privykli na tmu a tak sa mohla pozorne zadívať Markovi do očí. Jeho pohľad ju celú spaľoval. Nedokázala sa však pozerať dlho do tých prenikavých modrých očí, preto musela pohľad odvrátiť inam a ukončiť tak intimitu, ktorá medzi nimi zavládla.
Po chvíľke cestovania limuzína zastavila pred veľkou bielou budovou s veľkými čistými oknami. Boli pri plavárni. Šofér otvoril dvere, nechal Christal s Markom vystúpiť, naštartoval auto a šiel ho zaparkovať. Mark sa ponúkol, že zaplatí lístky a pomôže jej s taškami. Rozdelili sa pri šatniach a dohodli sa, že pri bazéne sa počkajú. 
Prvý bol pri bazéne Mark. Keď vošla Christal, Markovi prestalo biť srdce. Christal mala oblečené dvojdielne plavky modrej farby, ktoré odhaľovali viac, ako by mali skrývať.
Voda sa jej zdala studená. Nechcelo sa jej veľmi ísť do vody, preto ju Mark zozadu sotil. V bazéne bolo iba šesť dvojíc, ktoré si ich vôbec nevšímali, pretože mali na práci `niečo iné`. Voda siahala Christal až nad hlavu, tak sa musela zdržiavať pri kraji.
Mark mal dobrú náladu. Páčilo sa mu, keď mohol byť s Christal osamote. Nalákal Christal bližšie do stredu, ale keď zistila, že je dosť ďaleko od kraja, spanikárila a začala sa topiť. Mark nezaváhal a natiahol sa jej na pomoc. Christal ho objala okolo krku, lebo mala veľký strach, že sa jej niečo stane. Mark sa v jej strachu vyžíval. Páčilo sa mu Christalino objatie, bolo také majetnícke. 
Na brehu sa Christal zaprisahávala, že do toho bazéna už viac krát nevkročí. Mark ju neprehováral, vedel, že je to zbytočné. Skočil do bazéna ochladiť sa, zatiaľ čo Christal sedela na lavičke a utierala sa.
„Ocko, ocko!“ kričal malý chlapec, ktorý nevedel nájsť svojho otca. Zo spŕch vykročil muž, ktorý už mal asi tak tridsiatku na krku, bol urastený, sympatický. Chytil chlapčeka do náručia a šiel si odložiť veci na lavičku vedľa Christal. Podišiel k nemu Mark, podali si ruky, pričom Christal mala dojem, že sa poznajú niekoľko rokov. Mark sa otočil smerom k nej a rukou jej naznačil, že má prísť k nemu. So sklonenou hlavou pristúpila k Markovi a jeho spoločníkovi.
„Christal, chcem ti predstaviť právnika z Nikolinej firmy. Toto je Thomas Valmiraz. S Nikol sa poznajú už niekoľko rokov.“ Christal sa zdalo toto meno známe, ale nevedela si spomenúť, kde ho už počula. Usmiala sa na obidvoch starších mužov a obrátila sa smerom k malému chlapčekovi.
„Ahoj, ja som Christal. A tento malý chlapček sa ako volá?“
Chlapček sa zapýril, rozbehol sa k otcovi, kde našiel útočisko za jeho nohami. „Prepáčte, prosím, môjmu synovi, ale veľmi sa hanbí. Volá sa Lukas. Má deväť rokov. Jeho matka nás opustila, preto som ho musel vychovávať ja a určite má hanblivosť po mne, no krásu bude mať po matke."
Vtedy si Christal uvedomila, na koho sa chlapček podobá. Usmiala sa sama pre seba. Mark si však myslel, že ten krásny úsmev patrí jemu, ale pri pohľade na jej nežný pohľad, ktorým sa pozerala na Lukasa si uvedomil, že sa mýli. Bola by z nej dobrá matka, a ja dobrým otcom, pomyslel si s úškrnom.
„Myslím, že už pôjdeme.“ Prvá prerušila ticho Christal. Rozlúčili sa a každý vykročil smerom k svojej šatni.
O pár minút sa stretli pri východe. Usmiali sa na seba a vykročili von. V aute bolo nezvyčajné teplo. 
„Dnes sa mi to veľmi páčilo. Mohli by sme si...“
„Nie, nemohli,“ prerušila Christal Markov návrh. „Urobila som chybu a teraz to ľutujem. Mark, ty máš snúbenicu a ja som len náhodná žena v tvojom živote. Nikol je moja priateľka a nechcem jej ublížiť. V prvom momente, čo som ťa zbadala, myslela som si, že si galantný, verný, ale asi som sa mýlila. Teraz sa musím venovať iba svojej starej mame. A muzikál mi zaberie tiež dosť času a na lásku už čas nemám. Možno si si myslel, že som žena na jednu noc, ale veď mýliť sa je ľudské.“
Mark ostal úplne šokovaný. Chcel jej povedať, že sa veľmi mýli, ale nedokázal sa premôcť. 
Keď zastali na Piatej avenue, Christal vystúpila a ani sa s Markom nerozlúčila. Vošla do bytu, zavrela za sebou dvere a s plačom si sadla na dlážku.
„Prečo sa to musí stáť práve mne? Prečo, keď stretnem muža, ktorý má o mňa záujem, musí byť nejaký dôvod, aby som s ním nič nemohla mať?“

***

„Vieš čo? Si riadny idiot. Doma ťa čaká tvoja nastávajúca a ty sa zatiaľ zabávaš s druhou. Vždy som ti tie tvoje dobrodružstvá schvaľoval, ale teraz je to iné – máš snúbenicu. V tejto situácii nestojím pri tebe. Je mi jedno, čo robíš s Christal, iba nechcem, aby si ublížil Nikol. Ľúbiš ju ešte vôbec?“
Mark ostal v pomykove. Po chvíli premýšľania odvetil. „Sebastián, prečo sa staráš do toho, do čoho ťa nič nie je? Ty nič nevieš o láske, lebo si ešte žiadnu ženu neľúbil a možnože si ešte nikdy v živote ani so žiadnou nebol. Vieš ako to myslím.“
„Keby si ma tak dobre poznal, ako tvrdíš, všimol by si si na mne niečo nové, že som zamilovaný. Ale ty si taký zaslepený opačným pohlavím, že mňa si už nevšímaš. Aj by som si myslel, že žiarlim, ale nemusíš si namýšľať.“
„Si môj najlepší kamarát a ty to vieš, tak prečo mi nikdy nepovieš, čo vlastne cítiš? Takže si sa konečne zamiloval, gratulujem. A môžem vedieť do koho?“
„Prepáč, ale toto ti neprezradím.“
„A to už prečo?“
„Nesťažuj mi to. Je to dosť zložitá situácia. Keby som ti povedal, kto to je, aj tak by si mi neuveril. Určite by si mi povedal, že som sa asi zbláznil, keď som sa zaľúbil práve do tej ženy. Môžem ti len prezradiť, že je veľmi sexi, nič viac.“
„Dobre, nebudem už viac vyzvedať, ale dúfam, že pozvánku na svadbu dostanem.“
„To bude asi problém. Ona už má jedného chlapa v hrsti.“
„Tak začni o ňu bojovať. Veď si v dobrých rokoch, pekný, svalnatý zeleno oký muž. Čo by si viac mala tá tvoja neznáma želať?“
„Peniaze.“ Sebastián sa na chvíľu odmlčal. Keď už nevedel, čo by na svoju obhajobu povedal, so smutným výrazom na tvári odvetil. „Nechajme tento rozhovor konečne odpočívať.“
„Súhlasím, ale ešte sa k nemu vrátime.“ Mark sa pozrel Sebastiánovi do očí, postavil sa zo stoličky pri čiernom kancelárskom stole a podišiel k oknu. Sebastián vytušil, že ho niečo trápi.
„Tak vysyp, čo ťa ťaží na srdci, braček.“ Zdalo sa, že Mark mu neodpovie. Po dlhšej odmlke však začal.
„Aj keď sa mám o mesiac ženiť, neteším sa. Možno si myslíš, že som sa zbláznil, no sám si to neviem vysvetliť. Šťastný som iba v spoločnosti Christal. Na Nikol pomaly zabúdam. Neviem sa rozhodnúť medzi srdcom a rozumom. Poraď mi Sebastián. Ty mi vždy rozumne poradíš.“
„Viem, že som múdry ako dedo Vševed, ale v tomto ti neviem poradiť. Môžeš sa spoliehať iba na...“ nedopovedal, lebo do Markovej kancelárie vstúpila usmiata Nikol. Len čo sa za ňou zavreli dvere, rozbehla sa za Markom a vrúcne ho začala bozkávať. Sebastiána si ani nevšimla. Po chvíľke intímnosti sa začal Sebastián cítiť trápne.
„Hmm, hmm, hmm...“ začal Sebastián. Oni ho však nepočúvali.
„Prepáčte.“ Povedal, tentoraz hlasnejšie. Nikol sa konečne odlepila od Marka. Trošku sa zapýrila, ale nik si to nevšimol.
„Ahoj Sebastián,“ pozdravila Markovho priateľa. „Ako sa máš?“
„Ďakujem, dobre.“ Sebastián vycítil, že v kancelárii už nie je vítaný. „No, tak ja pôjdem. Nebudem vás vyrušovať. Mark, tento rozhovor dokončíme inokedy. Ahojte.“ Opustil miestnosť.
„No konečne. Ako môžeš trpieť takého blázna? Až mám husiu kožu, keď je v mojej prítomnosti. Mal by si si zaobstarať nového právnika.“
„Sebastián nie je len môj právnik, ale aj najlepší kamarát. Povedala si mi, že moji priatelia sú aj tvojimi. Ja tiež nemám v láske niektorých nemenovaných ľudí v tvojej spoločnosti, no trpím ich prítomnosť.“
„Dobre, nehnevaj sa. Aj tak som sem neprišla na to, aby som niekoho kritizovala. Prišla som ti oznámiť, že zajtra odlietame na Havaj.“
„Kto presne odlieta?“
„No predsa ty a ja. Navrhol to môj otec. Mne to pripadalo ako skvelý nápad. Predmanželský výlet.“
„Vieš Nikol, bol by som rád, keby si sa ma druhý krát aspoň spýtala. Čo urobíš, keď ti teraz poviem, že nikam nejdem?“
„Ty určite nepovieš nie. Keby si aj povedal, zabila by som sa,“ povedala Nikol s vážnou tvárou, no vo vnútri to až tak vážne nemyslela. 
„Nikol, pochop. Mám tu veľmi veľa práce, a nič nestíham.“
„Ale tie letenky sú už kúpené. Mark, veď je to iba týždeň. Aspoň si oddýchneš od tohto zhonu. Povedz áno, a bude to najkrajší týždeň v tvojom živote. Prosím. Tisíc krát ťa veľmi prosím.“ Mark zaváhal, tento týždeň chcel byť s Christal. Chcel s ňou prežiť viac takých krásnych chvíľ, ako boli na plavárni. Pozrel sa však na Nikol a vtedy si uvedomil, že jej nechce ublížiť. Mal pocit, že ju musí stále ochraňovať.
„Dobre, ale iba týždeň. Viac tam nezostanem.“ Nikol sa mu hodila do náručia a rozosmiala sa.
„Neboj sa, bude sa ti tam veľmi páčiť,“ povedala Nikol tajomným hlasom, ktorý veľmi veľa sľuboval.

***

Vonku bola ešte tma, keď zazvonil budík, ktorý ukazoval osem hodín. Christal sa malátne postavila a vykročila smerom do kúpeľne. Aj keď sa skúška začína až o desiatej, musí o niekoľko hodín skôr vstávať. A dnes jej to aj pomohlo.
Keď včera utiekla od Marka a vyplakala sa, išla si neodlíčená ľahnúť a pod nátlakom únavy ihneď zaspala. 
Všetok stres, žiaľ a vyčerpanie sa jej odzrkadlili v zrkadle. „Ja ale vyzerám.“ Povedala si sama pre seba.
O pol hodinu vyšla z kúpeľne pekne umytá a svieža. Na raňajky si dala iba pohár pomarančového džúsu a tri hrianky. Keď dojedla posledný kúsok, na nástenných hodinách odbilo deväť hodín. Obliekla si béžové nohavice po lýtka, modré tričko na ramienka a tenký biely svetrík, lebo ráno jej vždy býva chladno. Urobila posledné úpravy, a vyrazila.
Na ulici nebolo živej duše. Do divadla dorazila dvadsať minút skôr pred začatím skúšky, lebo sa chcela s Monikou porozprávať medzi štyrmi očami.
Keď ju Monika zbadala, hneď sa vybrala smerom k nej. „Ahoj Christal, dnes vyzeráš nádherne, ako vždy. Čo sa stalo? Vždy, keď prídeš takto skoro, je v tom buď tvoja stará mama, alebo nejaký chlap. Tipujem, že dnes to bude chlap.“
„Ahoj Monika. Musím sa s tebou o niečom vážnom porozprávať. Nemýlila si sa. Ide o chlapa.“
„No tak to konečne vysyp, lebo za chvíľu začíname.“
„Monika, ty ma veľmi dobre poznáš, a vieš, že by som sa nikdy nezaplietla so ženatým mužom.“
„Ty máš nejakého ženáča?“ Skočila jej do reči Monika.
„Nie. Teraz ma počúvaj, dobre? Neviem, či poznáš Marka Calderona, snúbenca Nikol Kambrimovej. Asi som sa do neho beznádejne zamilovala, aj keď ho poznám dva dni. Veď aj ty máš nejakú krátku známosť, ale bez ohľadu na mňa, ty si s ňou už bola v posteli.“
„Ho – ho – ho...Brzdi. Teraz sa rozprávame o tebe. Neviem, čo presne chceš odo mňa počuť, ale poviem ti jedno heslo, podľa ktorého sa riadi aj jedna slávna režisérka.“
„A ktorá?“
„Zlatko, no predsa ja. Takže užívaj si, kým si mladá. To vysvetľuje aj môj románik. A je mi jedno, či je ženatý, zasnúbený, alebo homosexuál. A sama vidíš, že som šťastná. Ber si zo mňa príklad.“
„No to určite. To by som inak dopadla.“
„A čo sa ti na tom nepáči?“
„Monika, bola si ty už niekedy zamilovaná? Ale vážne!“
„Christal, ja... neviem čo povedať, lebo neviem, čo je to niekoho ľúbiť. Ak je láska teplo v srdci, úsmev na tvári, zamyslený pohľad a roztrasené kolená, tak potom nie – nebola som ešte zamilovaná. Vieš, chýba mi to, ale keď som s tebou, nemusím myslieť na to, že som sama. Stačí, keď počúvam tie tvoje zamilované reči.“
„Neboj sa, onedlho budeš aj ty rozprávať samé takéto frázy. Chcela by som sa ti ešte s niečím zdôveriť.“
„Počúvam.“
„Včera som bola s Markom na plavárni. Pobozkal ma už druhý krát a cítila som sa ako v siedmom nebi. Ale keď sme prišli domov, odišla som bez rozlúčky, vynadala som mu a nakoniec som sa rozplakala, lebo mi to prišlo veľmi ľúto. Som asi riadny blázon, čo?“
„To teda si. Čudujem sa, že si to zistila až teraz. Hovorím ti, užívaj si, pokiaľ si mladá. Odteraz sa riaď podľa tohto hesla a uvidíš, budeš omnoho šťastnejšia.“
„Ďakujem.“ A objali sa. 
Postupne sa začali schádzať všetky hviezdny muzikálu Snehová vločka. Rozsvietili sa svetlá a na scéne sa začali ozývať prvé tóny baladickej piesne.