„Akcie nám stále stúpajú,“ oznámil neznámy ženský hlas do mikrofónu.
„Som taký šťastný. Konečne sa nám to podarilo. Akcie stúpajú, o dva mesiace sa žením a dnes mám tridsať rokov.“ Celá skupinka akcionárov bola dnes veľmi rozčarovaná zo stúpajúcich akcií. Ale hlavne šéf firmy CHIMATEX, veľký lámač sŕdc. Niektoré zo žien by tvrdili, že je konečne „pod papučou“. No dievčatá mladšej generácie tomu neveria, stále dúfajú, že si ho ulovia do svojich sietí. Takýto je Mark Calderon v ženských očiach. Zaľúbený frajer, ktorý chytil rozum do hrsti.
Na obed šiel so svojím advokátom, aby prekonzultovali svadobnú zmluvu, o ktorú požiadal jeho nastávajúci svokor.
„O koľko ma ožobráči? Dobre vieš, že nie som až taký bohatý ako navonok vyzerám.“ Sťažoval sa Mark svojmu advokátovi Sebastiánovi.
„Zatiaľ ti nič nezoberie. Veď ako hovoríš ty sám miluješ ju ako blázon. A keď ju tak veľmi miluješ, nemal by si ani v blízkej budúcnosti požiadať o anulovanie sobáša. Ak si si to rozmyslel, stačí povedať a ja ako dobrý advokát ti rád pomôžem.“ Vnucoval si svoju pomoc Sebastián Markovi.
„Neblázni, to tajomstvo som povedal iba tebe. A nechcem, aby sa to niekto dozvedel. Ak to praskne, prvého človeka, ktorého si nájdem budeš ty. Rozumel si mi? A teraz ak dovolíš...“ rozlúčil sa Mark a odišiel.
Dnes sa výnimočne vybral z práce skôr. O pol piatej mal večerať s rodinou svojej nastávajúcej. Na túto príležitosť si obliekol slabomodrú košeľu, čierneho motýlika, ktorý mu perfektne sadol ku zamatovo-čiernemu saku a nohaviciam, ktoré mu obopínali svalnaté stehná. Vlasy mal nakrátko ostrihané, takže sa nepotreboval ani česať. Stačilo mu prejsť rukou po čiernych, ešte trošku vlhkých vlasoch, pretože len pred chvíľou vyšiel zo sprchy. Mal hnedé oči, rovný nos, ale jeho najväčším plusom sú plné pery, ktoré mu závideli všetci rivali. Niektorí muži by mali ťažkosti s obliekaním, lebo pri ich váhe im to ide dosť pomaly, ale Mark so svojimi širokými plecami a úzkym driekom to ľahko bez problémov zvládol. Sako a nohavice si dal ušiť na mieru. Chcel sa pred Nikol ukázať vo svojej plnej nádhere.
Zvonček na dverách zahral peknú melódiu a komorník Alfréd prišiel otvoriť. Marka previedol dlhou sálou, kde po oboch stranách boli na stene obrazy Nikoliných predkov. Na konci chodby zabočili doľava a vošli do veľkej, štýlovej jedálne, kde už na dlhom stole bolo jedlo pekne porozkladané. Všetci čakali už iba na neho.Nikol mala na sebe dlhé modré šaty až po členky, bez ramienok. Chcela sa zapáčiť Markovi a podľa toho ako sa Mark zatváril, sa jej to zrejme podarilo.
Hlavný kuchár oznámil zvončekom podávajúcu sa večeru. Ako predkrm mali zeleninový šalát, hlavné jedlo bolo kačica na červenom víne a dezert – kokosová bomba.
Po večeri sa všetci utiahli do salónu. Nikol s Markom sa vymanili spod dohľadu rodičov Kambrinovcov. Išli na svoje tajné miesto do záhrady medzi šípové ruže, ktoré sa tiahli niekoľko metrov od balkónu.
„Hádaj, ako veľmi ťa milujem?“ nevydržala to Nikol a spýtala sa Marka hneď, čo prišli do úkrytu.
„Myslím si, že ma ľúbiš tak ako ja teba. Vieš, Nikol, chcel by som sa ťa na niečo opýtať. Ale dúfam, že to nebudeš brať osobne,“ odmlčal sa. Čakal pokým mu Nikol neodpovie. Nezmohla sa od zvedavosti na slovo, iba nemo pokývala hlavou na znak súhlasu.
„Tak dobre, začnem. Dnes som sa rozprával so Sebastiánom o svadobnej zmluve. A teraz sa ťa pýtam, vydala by si sa za mňa aj vtedy, ak by som zmluvu nepodpísal?“
Do Nikoliných očí sa natisli slzy pobúrenia a zároveň aj šoku. Vymanila sa mu z objatia a ušla späť do domu. Veď na tej zmluve mala tak trochu podiel aj ona. Ona požiadala otca, aby navrhol Markovi tú zmluvu. A teraz toto. Myslela si, že jej skočí na lep a on sa jej spýta, či nemusí podpísať zmluvu. Čo mu mala povedať? Mark sa odobral naspäť domov. Dnes by už aj tak nič neurobil.
Cestou domov rozmýšľal, ako a čím si udobrí Nikol. Rozmýšľal, čo má rada a čo nie. Nakoniec sa rozhodol pre lístky na najnovší muzikál Snehová vločka. Išiel ich aj hneď kúpiť. Potom si už nemusel lámať hlavu nad tým ako Nikol treba pozvať do divadla na Povstaleckom námestí. Teraz už naozaj nie.
