reklama

Tajomstvá vášne - na pokračovanie...

6. KAPITOLA

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Príroda na Havajských ostrovoch bola prekrásna. Obloha bola bez jediného mráčika. More navôkol bolo pokojné. Kvety boli rozkvitnuté a sviežo voňali. Povieval slabý vetrík. Bolo pravé poludnie, ale aj tak bolo na pláži veľa ľudí, ktorí sa vyhrievali na slnku alebo čľapkali vo vode. 
Mark s Nikol sa práve zobudili, lebo včera prišli až neskoro v noci a boli takí unavení, že ich hneď premkol spánok. Nikol po prebudení zostala ešte chvíľu ležať a až keď sa zobudil aj Mark, vstala z postele a išla do kúpeľne. Osprchovala sa vlažnou vodou, otvorila si kozmetickú taštičku a vybrala si modrú špirálu a slaboružový rúž. Do kúpeľne vpustila aj Marka, aby sa mohol osprchovať a oholiť sa. Obliekla si krátke šortky s tigrím motívom a biele tričko na ramienka s nápisom I Love You. Zavolala hotelovú službu na izbu číslo 163, ktorá o chvíľu prišla aj s raňajkami. Doniesli im melón nakrájaný na malé kocky, pomarančový džús, syrovú nátierku a teplé pečivo.
O pol hodinu Nikol navrhla, že by mohli ísť na pláž. „Môžeme, ak si to želáš,“ odvetil Mark nevtieravo.
„Čo ti je zase? Sľúbila som ti, že sa ti tu bude páčiť, ale ty sa tváriš, akoby si chcel stráviť celý týždeň na izbe. Ja ti fakt nerozumiem. Snažím sa, ale moc mi svojím správaním nepomáhaš. Ja idem, ak chceš poď, ak nie...“ nedopovedala a vyšla z izby. Mark nad jej správaním vyvrátil oči k nebesiam, pomyslel si svoje a ticho nasledoval Nikol von z izby.
Z pláže sa vrátili až v podvečer. Boli takí unavení, že ledva vládali zjesť večeru. Opláchli sa studenou vodou a ľahli si spať, aj keď slnko ešte poriadne nezapadlo za horizont.

***

Christal sa pomaly blížila k posteli, po každom kroku zo seba zhodila kus odevu. Odhaľovala svoju smotanovú pokožku, na ktorej mohol Mark oči nechať. Keď na nej zostala už len spodná čipkovaná bielizeň fialovej farby, Mark myslel, že sa zblázni z toľkého vzrušenia. Boxerky mu išli prasknúť pod nátlakom prirodzenia, ktorý vyvolávala zvodná postava pred ním.
„Poď ku mne, už nedokážem dlhšie čakať.“ Tieto jednoduché slová vyvolali v Christalinom tele príjemnú triašku. Podišla bližšie k veľkej posteli, kde sedel Mark. Vystrel k nej ruky, ale ona ustúpila pred jeho dotykom o krok dozadu.
„Čo sa deje, miláčik? Teraz chceš cúvnuť? Dobre vieš, že na túto noc som dlho čakal a nemienim sa ťa dnes večer vzdať,“ povedal Mark s vážnym výrazom v tvári.
„Nie, nechcem cúvnuť, len čakám, kedy sa mi predvedieš v celej svojej kráse.“ Upokojovala Christal roztúženého Marka. Ten neváhal, zhodil zo seba zvyšok svojho oblečenia a ostal stáť pred ňou úplne nahý. Nepohol sa, až kým k nemu nevykročila nesmelým krokom. Keď ich delila už len minimálna vzdialenosť, začal Mark hladiť jej napätú tvár. Usmial sa nad jej výrazom. Jeho prsty putovali od privretých viečok až ku navlhčeným perám.
Christal si ani neuvedomila, že pri Markovom poznávaní tajomstiev jej tela, potichu vzdychá. Mark v ničom za ňou nezaostával, dopĺňal ju svojím ťažkým dýchaním. Christal sa ho odvážila dotknúť až po chvíli, keď jej z rúk opadli všetky zábrany. Začala ho hladiť po chrbte, najprv trochu zahanbene, no nakoniec sa odhodlala preskúmať zákutia jeho tela, ktoré nie sú za denného svetla obyčajným smrteľníkom na očiach. 
Keď sa blížila k oblinám jeho zadku, Markom prebehla vlna vzrušenia. Neváhal, zdvihol ju do náručia, hodil ju nežne na posteľ a hneď ju priľahol svojím mocným telom. Christal na okamih stratila dych, ale to ju vôbec netrápilo. Celou svojou mysľou vnímala iba Markovu tvrdú „vec“, ktorá ju tlačila na stehne, a ktorá túžila po splynutí s jej vlhkou mušličkou. Zatiaľ, čo sa ona sústredila iba na Markovu mužnosť, zabudla vnímať pocity, ktoré v jej vnútri vyvolávali jeho ústa. Bozkával ju na krk, kľúčnu kosť a pomaly sa presúval jarčekom medzi prsiami až ku ľavej bradavke, ktorá ju od toľkej rozkoše bolela. Zaborila mu prsty do tmavej hrivy a nevedomky mu hlavu tlačila k svojej hrudi.
Keď sa nabažil jednej bradavky, prešiel k druhej, ktorú najprv jemne bozkával a hryzkal. Počas tohto láskania sa Markov vztýčený úd pomaly približoval k centru jej ženskosti. Christal svojvoľne roztiahla nohy, aby ho mohla privítať vo svojom kráľovstve. Mark videl v jej očiach tichú výzvu, prestal vnímať všetko okolo seba a zaútočil. Pomaličky ju začal napĺňať svojou mužnosťou. Mal pocit, akoby Boh stvoril jeho telo práve na to, aby uspokojoval túto ženu, pretože ich telá do seba úplne zapadali. Keď cítil, že je na konci tmavej chodbičky, pozrel sa Christal do očí a videl v nich číru extázu. Začal sa v nej pohybovať, chcel precítiť každý kúsok jej vnútra. Ona mu bokmi vychádzala v ústrety, ovinula mu nohy okolo pásu a rýchlo dobehla jeho rytmus. Mark cítil, že rýchlosť je pre neho únikový východ. Narážal do nej čoraz prudšie a podľa výrazu v Christalininej tvári bolo vidieť, že sa jej to veľmi pozdávalo. Videl, ale aj cítil, že Christal je už blízko k orgazmu. Chcel, aby na túto noc ešte dlho spomínala. Zaklinil si ruku medzi ich spotené telá, vyhľadal gombíček jej ženskosti a jemne zatlačil. Christal vykríkla a jej bytosť sa roztrieštila na milión kúskov.
„Christal!“ vzápätí vykríkol do tmy Mark a zvalil sa na Christalinino vyčerpané telo. Po chvíli obidvaja dýchali pomalšie. Prvá ticho prerušila Christal: „Mark, ty si mi povedal Christal?“ Mark sa k nej otočil, zaostril pohľad na ženu ležiacu vedľa seba a zrazu nevedel, či je to sen alebo či je to pravda. Vedľa neho ležala nahá Nikol.
„Prečo mi neodpovedáš? Povedal si mi tak alebo nie?“
„Nikol, čo ti to napadlo? Prečo by som ťa volal Christal? Zatiaľ ešte viem o tom, s kým sa milujem.“ Mark by sa v tejto chvíli najradšej videl pod zemou.
„Prepáč mi, miláčik. Asi som si niečo domyslela. Nehnevaj sa na mňa.“
„To je v poriadku. Prepáč, ale som unavený. Dobrú noc,“ odbil ju Mark a otočil sa k nej chrbtom.
Prečo mi behá po rozume jej meno? Prečo vidím stále pred sebou jej tvár? Prečo stále počujem jej hlas? Prečo Christal...

***
Mark vstal potichu z postele, zobral si telefón a vyšiel na balkón. Vyskytol sa mu krásny pohľad na zobúdzajúce sa slnko. Na hladine mora sa odrážala jeho žiara, akoby tým chcelo dokázať, že nad všetkým živým aj neživým vládne. Obloha hrala rôznymi farbami – žltou, oranžovou, ružovou, ktoré sa miešali medzi azúrovo modrú. Všetko sa preberalo k životu – aj Mark. 
Natiahol si stuhnuté svalstvo, ešte raz sa zadíval do diaľky a rozmýšľal, či má volať, alebo to nechá na neskôr. Rozhodol sa hneď konať. Bál sa, že mu za ten týždeň, čo má stráviť na ostrovoch, Christal niekto preberie.
Veď nie je tvoj majetok, prečo si na ňu robíš nároky? Pýtalo sa jeho svedomie. Zachmúril sa, zatriasol hlavou, akoby z nej chcel vytriasť všetky zlé myšlienky. Vyťukal Sebastiánovo číslo a čakal. Po štyroch zvoneniach sa na druhom konci telefónu ozvalo ospaté „Haló?“
„Dobré ráno, Sebastián. Ako si sa vyspal? Dúfam, že som ťa nezobudil.“
„Si robíš zo mňa srandu, alebo čo? Nemôžeš spávať? Ja som sa len pred hodinou uložil do postele. Len som privrel viečka a už zvoní telefón. Hádal som, kto by mi mohol volať o jednej v noci, ale nikto okrem teba mi nenapadol a mal som pravdu. Musí to byť veľmi vážna vec, keď mi voláš z dovolenky. Tak to konečne vyklop, aby som mohol zaliezť znova do postele. Čo ťa máta?“
„To ti akože nemôžem zavolať z dovolenky, aby som ťa počul? Viem, že si rozzúrený, takže rýchlo prejdem k druhej veci, prečo ti volám. Mám k tebe jednu malé prosbičku, fakt malinkú. Viem, že nemáš teraz veľa práce, takže nemusím mať kvôli tebe výčitky svedomia. Chcem, aby si odkázal Christal, aby na mňa čakala, nech sa s nikým cudzím nedáva do reči a aby nikam, ani do slušných podnikov nechodila.“
„Ty si jej mama, aby si jej kázal, čo má alebo nemá robiť? Už si konečne uvedom, že práve teraz si so svojou budúcou ženou na dovolenke, máte možnosť sa k sebe viac pripútať a ty sa staráš o to, aby tvoja platonická milenka, ak sa to tak dá povedať, nežila, kým si ty užívaš niekde za morom. Si totálny blázon a už nič ma nepresvedčí o opaku.“
„To mi hovoríš stále.“
„Veď je to aj pravda.“
„Dobre, dobre. Prestaň s tými výčitkami a povedz mi, či to pre mňa urobíš.“
„Nie,“ rázne mu povedal Sebastián. „Nemysli si Mark, že všetku špinu budem robiť za teba ja.“
„Sebastián, chcem len toľko, aby si išiel za Christal a povedal jej, aby na mňa čakala, že onedlho sa k nej vrátim a budem s ňou. Iba to jej povieš. Sľúb mi, že to urobíš. Prosím,“ povedal Mark plačlivým hlasom, aby prinútil svojho kamaráta súhlasiť.
„Dobre teda, ale poviem jej iba to, že si praješ, aby na teba čakala, nič viac. Žiadne zákazy typu: Dnes večer nikam nechoď, zapni si televízor a jedz pukance. To si odpustím. Ale povedz mi, kde býva. Zájdem za ňou cez obed.“
„Ona je na obed v divadle na skúške. Myslím si, že by jej neprekážalo, keby si ju na chvíľu vyrušil.“
„Musím sa ti s niečím priznať, Mark. Bude to prvý krát, čo pôjdem do divadla.“ V momente nebolo počuť nič iné, len ich hrdelný smiech. Mark odrazu pocítil na bruchu malé teplé ruky, ktoré ho nežne hladkali. Trochu sa napol, ale nie, že by sa mu to nepáčilo, ale bál sa, že Nikol počula niečo z jeho rozhovoru.
„Na čom sa tu tak zabávaš?“ spýtala sa a vzápätí zívla.
„Volal som Sebastiánovi a práve sa mi priznal, že dnes ide po prvý krát do divadla. Predstav si, koľko má rokov a on, starý cap, tam ešte ani raz nebol. No nie je to k smiechu?“
„Je to fakt veľmi smiešne. Vždy, keď ťa nachytám takého šťastného, je to preto, že si s ním, aj keď teraz je to na diaľku. Nevydržíš bez neho ani týždeň. Veľmi mi to prekáža. Chcem, aby si bol aj pri mne taký veselý. Chcem tak veľa?“ Mark jej na to nič nepovedal, iba sa jej pozrel do očí, akoby tým chcel naznačiť, že sa o to pokúsi. Priložil si k uchu telefón, na ktorom bol ešte stále Sebastián.
„Tak sa dobre vyspi a prepáč, že som ťa zobudil. Ahoj.“
„Teraz sa ti ľahko ospravedlňuje. Mal si na to myslieť skôr, či mi to bude alebo nebude prekážať. Dobrú noc, teda tebe dobré ráno.“ A položil. Mark zase ostal sám s Nikol. Obrátil sa k nej a keď videl, že má na sebe iba tenkú hodvábnu košieľku, prikázal jej vrátiť sa dnu.
„Veď je príjemne. Vôbec mi nie je chladno.“
„Keď ti sľúbim, že pôjdem aj ja dovnútra, pôjdeš aj ty?“
„Samozrejme, čo by som tu sama robila?“ Usmiala sa na neho šibalsky Nikol. 
„Tak teda poďme.“ Schytil Nikol za ruku a ťahal ju za sebou. Nechal ju sedieť na posteli a vybral sa osviežiť do kúpeľne. Keď zabuchol za sebou dvere, Nikol sa hodila na prikrývky, ktoré boli po minulej noci ešte rozhádzané, a rozplakala sa.



Lenka Bačíková

Lenka Bačíková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ja sama neviem kto som, tak sa ma na to nepýtajte :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu